Kresťanstvo v Európe

26. júla 2022, Nikolas Kelemen, Nezaradené

Podľa rôznych výskumov od 60. rokov takmer vo všetkých európskych krajinách dramaticky klesol nielen počet praktizujúcich kresťanov, ale aj podiel veriacich a podiel tých, ktorí sa nazývajú kresťanmi. Čoraz viac európskych občanov nepozná Bibliu. Menej ako 10 % európskej populácie v súčasnosti chodí pravidelne na omše. 25 % Francúzov nevie, čo kresťania oslavujú na Vianoce. Všade okrem Poľska je akútny nedostatok kňazov. Kostoly sú premenené na reštaurácie a kasína alebo zbúrané kvôli nedostatočnej údržbe. Zavádza sa čoraz viac zákonov proti kresťanskej morálke. Všetky tieto skutočnosti naznačujú, že kresťanstvo v Európe mizne. Je to naozaj tak?

Prvou úrovňou je viera. V tomto smere sa väčšina Európanov nepovažuje za náboženských. Čo znamená kresťanská viera? Osobné stretnutie s Ježišom Kristom. Nie je to úplne na nás. V minulosti každý tvrdil, že je veriaci, pretože to bolo sociálne očakávanie. Ale keďže nie je povinné byť veriacim, môžeme byť úprimnejší. Ak v dnešnej dobe niekto vyhlási, že je veriaci, môže sa vyjadriť úplne slobodne. Nie je isté, že skutočných veriacich je dnes menej ako v minulosti, keď bolo potrebné byť veriacim. Na druhej strane, ak už niekto neverí, nemusí to znamenať, že nie je kresťan.

Gordon Conwell

Druhou úrovňou je náboženská prax. Realita je taká, že kostoly sú prázdne a mnohí samozvaní kresťania nechodia na omše. V minulosti bolo chodenie na nedeľnú svätú omšu súčasťou zvykov a praktík našich spoločností. V dôsledku sekularizácie sa táto prax oslabila. Ale aj keď niekto nie je praktizujúci, nemusí to nevyhnutne znamenať, že nie je kresťan.

Treťou úrovňou je zmysel pre komunitu. V Európe, s výnimkou mníšskych spoločenstiev, medzi kresťanmi nie je pocit spolupatričnosti ku kresťanskej komunite taký typický, na rozdiel od moslimov či židov, ktorí pociťujú silný pocit spolupatričnosti ku komunite.

A štvrtou úrovňou je kultúra, civilizácia. Na tejto štvrtej úrovni je Európa hlboko kresťanská. Európska únia („EÚ“) má však tendenciu odmietať kresťanské korene Európy, najmä pod tlakom Francúzov, ktorí sú veľmi oddaní zásadám „laïcité“ – teda sekularizmu –, pretože v roku 2004 bol pod tlakom prezidenta Francúzskej republiky Jacquesa Chiraca z návrhu preambuly európskej ústavy odstránený odkaz na „kresťanské korene“ Európy, a preto táto veta nie je zahrnutá v Zmluve o EÚ. Francúzsky európsky komisár Pierre Moscovici v roku 2016 uviedol: „Neverím v kresťanské korene Európy.“