Úvod

Čo je pravé náboženstvo? Náboženstvo sa dá definovať ako „viera v Boha alebo bohov, ktorí majú byť uctievaní, čo sa zvyčajne prejavuje v správaní a rituáloch“ alebo „hociktorý konkrétny systém viery, uctievania, atď., ktorý častokrát zahŕňa aj etický kódex“. Viac ako 90% svetovej populácie vyznáva nejakú formu náboženstva. Problém je v tom, že náboženstiev existuje
mnoho. Ktoré je však správne? Čo je pravé náboženstvo?

Funkcie náboženstva v spoločnosti

Sociológia skúma náboženstvo ako systém náboženských vier a praktík rôznych spoločenstiev veriacich. Nezaoberá sa otázkou, či sú tieto viery správne alebo nesprávne, pravdivé alebo nepravdivé. Nehľadá odpoveď na otázky, či existuje Boh, posmrtný život, alebo ktorá náboženská viera je tá pravá. Sociológia skúma predovšetkým miesto náboženstva v živote
spoločnosti, jeho sociálne funkcie, vzťah náboženstva k iným spoločenským inštitúciám, rôzne náboženské spoločenstvá atď., to znamená skúma sociálne aspekty náboženstva.

Náboženské organizácie

Spoločenstvá veriacich, vyznávačov jednotlivých náboženstiev, sú usporiadané rôznymi spôsobmi. Ich usporiadanie nás však vo väčšine prípadov oprávňuje pokladať ich organizácie. Náboženské organizácie charakterizuje vyznávaná viera, počet jej vyznávačov,
uplatňované náboženské praktiky, vzťahy a interakcie vyznávačov viery, ich vzťah k iným náboženským organizáciám i k spoločnosti.

Sociológovia rozlišujú 3 základné druhy súčasných náboženských organizácií: cirkvi, sekty a kulty. Cirkvi a sekty tvoria protikladné póly jednej stupnice, kult je zvláštnym typom sekty.

Prečo niektorí ľudia veria v Boha?

• Pretože pochádzajú z kultúry či civilizácie, kde je takáto viera samozrejmosťou
• Pretože pochádzajú z rodiny, bez ohľadu na krajinu a civilizáciu, kde boli k takejto viere vedení

• Pretože podstúpili dlhú cestu a dopracovali sa k svojej viere sami.
  Ani jedna z týchto možností nie je lepšia ani horšia ako iná, nie je lepšia ani horšia od
  tej, ktorú si vybrali tí, ktorí v Boha neveria.

Človek ako jediný tvor na zemi si kladie otázky a hľadá na ne odpoveď. Pýta sa, kam vedie jeho cesta, aký má zmysel a cieľ. Ľudia rôznych kultúr si kladú rovnaké otázky, ktoré možno pripomínajú vlastné hľadanie: Kto je to človek? Aký je zmysel a cieľ nášho života? Čo je dobro a čo je hriech? Aký je pôvod a zmysel utrpenia? Ako človek dosiahne skutočné šťastie? Existuje však ešte jedna otázka: „Čo je posledné a
nevysloviteľné tajomstvo, ktoré obklopuje našu existenciu, z ktorého sme vyšli a ku ktorému smerujeme?“ – takto je možné formulovať tušenie Boha, záujem o neho a dokonca túžbu po ňom. Od pradávna si ľudia odpovedali na túto otázku a premieňali svojho boha do rozličných podôb, od tajomných síl po najvyššie Božstvo. Čím bola ľudská kultúra pokročilejšia, tým prepracovanejšie bolo aj jej náboženstvo. Náboženstvo je súčasťou ľudských dejín. V každej etape dejín sa stretávame s dôkazmi o náboženskej aktivite človeka (jaskynné maľby, sakrálne sošky…) Náboženstvo bolo vždy nerozlučne spojené so životom človeka, kmeňov, plemien, ale aj väčších
spoločenstiev ako sú: národy, štáty, medzinárodné spoločenstvá, kontinenty. Patrí k podstatným elementom bytia. Etymológia slova náboženstvo (religio) Slovenský výraz „náboženstvo“ obsahuje v sebe to, čo má vzťah k božstvu, čo súvisí s božstvom. Náboženstvo je vzťah človeka k numinóznej transcendencii (numinózny – posvätný; transcendencia – to, čo nás presahuje) Religio – pochádza z lat. a má viacero významov:
náboženstvo, viera, posvätnosť, ale aj pochybnosť, poverčivosť.