Poslaním cirkvi je hlásať evanjelium Ježiša Krista, nie voliť politikov.

Dá sa cirkev spolitizovať?

Krátka odpoveď je áno. V skutočnosti musí politizovať. Podľa kresťanského učenia nie je politika ničím iným ako prostriedkom na podporu spoločného dobra a spoločné dobro má na mysli blaho celého človeka a každého človeka. Politika je teda: služba. Cirkev sa musí, samozrejme, aktívne a aktívne zaoberať službou spoločnosti a presadzovaním spoločného dobra. (Z knižničných politických definícií tu uvediem ďalšiu z mojich obľúbených, starogrécku formuláciu, podľa ktorej je politika umením dobrej správy vecí verejných. To môže posilniť dojem, že potrebujeme politiku, mali by sme nemyslite si to len ako synonymum pre „špinu“.)

Môže sa cirkev zapojiť do straníckej politiky?

Tu sa dostávame na nebezpečnejšie územie, pretože inštitucionálna cirkev sa rozhodne musí zdržať participácie na straníckej politike (čo neznamená, že by sa mali zdržať aj kresťania). Poslanie cirkvi je adresované celej spoločnosti, všetkým ľuďom. Kresťanské hodnoty je povinnosťou prejavovať v spoločenských diskusiách, pri ochrane hodnôt a vo verejnom živote, no na svete neexistuje strana, ktorá by stopercentne zodpovedala poslaniu cirkvi. Inými slovami: v otázkach musíte politizovať. Ani o kúsok nesmieme ustúpiť napríklad v oblasti ochrany života alebo v diskusiách o inštitúcii manželstva. Je potrebné konať v prospech iniciatív zameraných na riešenie demografickej krízy a krízy rodiny (či už vládne kroky alebo iniciatívy mimovládnych organizácií), ale cirkev sa nemôže stotožniť so žiadnou stranou či vládou. Dnes podporovaná strana (vláda, kandidát) môže zajtra odhaliť korupčný škandál storočia a dobrá viera sa môže obrátiť proti cirkvi, ktorá predtým stranu/vládu/kandidáta bezvýhradne podporovala. A poslanie strán – hoci si to radi myslia – nie je voči cirkvi univerzálne, stačí preskúmať etymologické pozadie slova („časť“). Hoci sa XXI. V 20. storočí je v móde uvažovať o konci ideológií, napriek tomu je politika založená na ideológii, kým kresťanstvo nie je ideológia, ale systém viery a medzi nimi je podstatný rozdiel. Niekedy špinavé nástroje straníckych politických súbojov môžu kontaminovať aj cirkev, ktorá pristupuje s dobrým úmyslom, preto sa oplatí držať si zdravý odstup.

O KŇAZOCH A POLITIKOVI

Ježiš hovoril nielen o morálnych, ale aj sociálnych otázkach (napr. o otázke platenia daní) – a keďže kňaz plní svoje poslanie (pozri: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ Jn 20,21; „Koho počúva teba, počúva mňa“ Lk 10,16 atď.), musia sa vyjadrovať nielen v morálnych, ale aj spoločenských otázkach. Sociálne otázky sú súčasťou politiky. Dokonca by som polemizoval s tým, či sa máme zastať konkrétnej strany (nemyslím si), ale vo svetle evanjelia by sme mali formulovať pravdy, ktoré platia pre dnešnú spoločnosť, aj keď implicitne vyjadrujeme názor na povedzme opatrenie spojené s konkrétnou stranou, teda o strane samotnej, pretože tieto dve veci nemožno vždy oddeliť.

Aj kňaz je človek a ako občana je nielen jeho právom, ale aj povinnosťou venovať sa politike a vo voľbách voliť podľa svojho vedomia a svedomia. Takže očividne má svoj názor.