Kresťanskú komunitu, teraz známu ako Ruská pravoslávna cirkev, založil podľa tradície svätý Ondrej apoštol. Na konci prvého tisícročia nášho letopočtu sa východoslovanské územia dostali pod kultúrny vplyv Východorímskej ríše.

V rokoch 863-69 svätý Cyril a Metod, byzantskí mnísi macedónskeho pôvodu, prvýkrát preložili časti Biblie do staroslovienčiny. Na základe gréckej abecedy boli položené základy dnešného cyriliky, čím sa nahradilo hlaholikové písmo slovanských národov, čím sa vydláždila cesta pre obrátenie Slovanov. V polovici 10. storočia už existovala kresťanská komunita medzi kyjevskou šľachtou pod vedením bulharských a byzantských kňazov, hoci celé obyvateľstvo zostalo viazané na svoje typicky pohanské – šamanistické a animistické – presvedčenie. Princezná Olga bola prvým vládcom v Kyjeve, ktorý sa stal kresťanom. Christianizácia Kyjevského Ruska je umiestnená v roku 988, keď bol knieža Vladimír pokrstený a nariadil, aby bol jeho ľud pokrstený kňazmi Východnej rímskej ríše v rieke Dneper.

Kyjevská cirkev bola arcidiecézou / metropolou pod patriarchom Konštantínopolu, metropolitný arcibiskup bol menovaný ekumenickým patriarchom. Sídlo arcibiskupa bolo presunuté do Moskvy v roku 1325 metropolitom Petrom kvôli úpadku Kyjeva v dôsledku mongolskej invázie a poklesu jeho politického významu. V roku 1686 boli všetky ruské pravoslávne diecézy a metropoly zlúčené pod Moskvou a Moskva sa oficiálne stala autokefálnym patriarchálnym sídlom, teraz nezávislým od Konštantínopolu. Ten sumarizuje teologický a politický vývoj v liste, ktorý okolo rokov 1522-1524 napísal pskovský mních Filoje s frázou „Moskva bude tretím Rímom a štvrtý Rím nebude!“ ako základ pre legitimitu.

Dokonca aj v tieni rusko-gruzínskeho konfliktu v roku 2008 bol cirkevný politický vplyv rusko-ukrajinských politických vzťahov hmatateľný. Ukrajinské politické vedenie iniciovalo zjednotenie troch ukrajinských pravoslávnych cirkví pod vedením ekumenického patriarchu Konštantínopolu Bartolomeja I. (Dimitrios Arhondonis). Pravoslávna cirkev v Konštantínopole je jedným z piatich pôvodných patriarchov, ktorí sa tešia čestnej nadvláde medzi pravoslávnymi cirkvami, „primus inter pares“. V súlade s ašpiráciami Ukrajiny na politickú nezávislosť sa Cirkev tiež usilovala o nezávislosť od Rusov prakticky od svojej transformácie na nezávislý štát. Až do zjednotenia 5. januára 2019, ktoré znamenalo nezávislosť, existovali súčasne tri cirkevné organizácie. Každý z nich si pre seba nárokoval postavenie ukrajinskej pravoslávnej „národnej“ cirkvi.

Cirkevné právo, ukrajinská pravoslávna cirkev v Moskovskom patriarchi je pod vedením Moskvy. Cirkevná komunita pod dohľadom patriarchy Moskvy má asi 6 000 náboženských komunít. Vo východných a južných oblastiach Ukrajiny má väčšina členov cirkvi ruskú identitu. Ukrajinská pravoslávna cirkev patriarchu Kyjev je asi 5 000 náboženských komunít. Jeho vodca bol zbavený jeho „patriarchu“ Moskvou z kňazského poriadku kvôli jeho „patriarchu“ za nezávislosť a potom sa v roku 1992 vylúčil kvôli jeho „patriarchi“.

Ukrajinská politická elita však naďalej posilňovala vedúcu úlohu patriarchu Kyjeva . 16. júna 2016 Ukrajinský parlament požiadal I. Bartholomaios Ecmumenical Patriarch, aby odstránil ukrajinskú pravoslávnu schizmu. To je nezávislým ukrajinským pravoslávnym kostolom z Moskvy v cirkevnom práve, rozpustiť exkomunikáciu ďalších dvoch cirkví a kombinovať tieto tri strany pod nezávislou autoritou. Tretím bol ukrajinský autocefalský pravoslávny kostol, založený v roku 1921 v Amerike.

11.októbra 2018 synod Ekumenického patriarchu Konštantínopolu oznámil, že je odhodlaná poskytnúť nezávislosť ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, čím odrezala ukrajinskú časť Moskvy. Dňa 12. októbra 2018 prezident Ruskej federácie Vladimir Putin označil ukrajinské cirkvi elimináciu a nezávislé posilnenie ukrajinských cirkví, ktoré v tomto procese silne kritizujú úlohu ukrajinskej vlády. Ruská pravoslávna cirkev podľa Hilarion Metrolpolita bola nútená prerušiť všetky komunity konštantutickými, pretože legitimizovala kombináciou vyššie uvedených troch cirkví (z ktorých dve Moskva považuje schizmatickú), a tak sa upadá do schizmov. 15. októbra 2018 v Synode v Minsku, hlavnom meste Bielorusku, ruská pravoslávna cirkev prerušila „eucharistickú komunitu lásky“ s patriarchom Konštantínopolu. Dňa 15. decembra 2018 bola ukrajinská pravoslávna cirkev založená v „zjednocujúcej rade ukrajinskej Pravoslávie“ v katedrále sv. Michala v Kyjeve. Dňa 6. januára 2019 patriarcha Bartholomaios slávnostne podpísala býka ukrajinskej nezávislosti pravoslávnej cirkvi a vodca cirkvi sa stal Epianyi (Serhii Petrovych Dumenko).

V Rusku sa s politickým tlakom, ktorý je vlastneným štátom, zaobchádza ako výsledok politického tlaku, ktorý porušuje právo na náboženskú slobodu ukrajinských pravoslávnych veriacich, predtým Moskvy. Ukrajinská strana na druhej strane považuje kanonické sankcie ruskej pravoslávnej cirkvi za politicky motivovaný tlak, ktorý nadobudol účinnosť v dôsledku konca vplyvu cirkvi ruskej strany.