Ateizmus nie je jediná ideológia, ale zbierka mnohých náboženstiev a myšlienok, ktoré majú jedno spoločné: verí, že neexistujú bohovia a že neexistuje ani jeden Boh.

To neznamená, že ateistickí ľudia nemajú náboženstvo. Niektoré skupiny, aj keď neuznávajú žiadneho boha, sa nepovažujú za ateistov. Koniec koncov, hoci ateizmus popiera existenciu všetkých bohov, niektorí veria, že ľuďom neuberá vieru.

Ateizmus neposkytuje vedenie pre život, nemá žiadne prikázania vytesané do kameňa, ale je založený na prísnej racionalite, s ktorou je schopný priviesť na svoju stranu mnohých logických mysliteľov. A tí, ktorí nesúhlasia do takej miery, že Boh neexistuje, môžu vidieť svoje vlastné myšlienky v dvoch ďalších trendoch v ateizme.

Praktický ateista napríklad nevyhnutne nepopiera existenciu bohov, ale skôr tvrdí, že aj keď takáto nadradená sila existuje, nezasahuje do každodenného života ľudí. Tí, ktorí žijú podľa takejto koncepcie, neuznávajú ani zákony vyššieho pôvodu, ale vo všeobecnosti vyhlasujú, že musia byť v súlade so zákonmi spoločnosti a seba samých.

Špecifickejšia vrstva teoretických ateistov myslí podobným spôsobom: slabí ateisti. Nazývajú sa tiež negatívni alebo skeptickí ateisti. Veria, že Božia existencia sa nedá dokázať, takže ani to nie je potrebné prijať. Zvyčajne nepopierajú, že existuje vyššia moc, aj keď v ňu neveria. Naproti tomu silní ateisti, nazývaní aj pozitívni ateisti, sú úplní popierači bohov, ktorí dovtedy neprijímajú existenciu Boha alebo bohov a snažia sa vysvetliť svoje myšlienky vedou.

Teologické myšlienky sú zásadne odmietané a v niektorých prípadoch dokonca proti. Počet ateistických náboženstiev však nie je tak obmedzený, sú len podstatou niekoľkých ich odrôd opísaných veľkými oblúkmi.

Odtrhnutie od náboženstiev založených na Bohu tiež neznamená morálny úpadok. Je dôležité, aby kresťania neporušovali desať prikázaní a ich základný súbor morálnych pravidiel možno nájsť v Biblii. Medzi ateistami sa to nelíši: aj keď sa odtrhnú od viery v Boha, neodvrátia sa od morálky. Cítia výčitky svedomia nie preto, že porušili zásady svojho náboženstva, ale preto, že zhrešili proti zákonom spoločnosti, ktoré veľmi hlboko rešpektujú.

Ich vízia sa odráža aj v prvom: v mnohých „zázrakoch“ nevidia Božiu ruku, ale koľko ľudstvo ešte nevie o biológii a prírodných zákonoch.

Ich smäd po poznaní nie je všeobecnou charakteristikou, avšak čím hlbšie nasledovník náboženstva verí v ateizmus, tým je pravdepodobnejšie, že sa vážne zaujme nielen o najmenšie jednotky, ktoré tvoria ľudí, ale o celý vesmír, ktorý, keď vidí, neprichádza na myseľ tvorivá sila Boha, ale mnoho objavov, ktoré stále ležia pred nami, aby sme pochopili proces, ktorým sme aj my boli stvorení.